Prvé rande

Muškáty už zakvitli a slnko sa mi štipľavo opiera o chrbát. V mojom božsky pokojnom úkryte píšem svoj prvý blog. Upozorňujem vás, že bude narcisticky presýtený mojimi výplodmi fantázie a vecami, ktoré si v ich nepovšimnuteľnosti všímam. Moje meno je Alexandra.
sa_blog_titulka

Tak to som ja. Som asi najzodpovednejší bohém, akého poznám. A možno nie. Mám dvadsať rokov, ktoré budem oslavovať ešte nasledujúce štyri roky a potom oslávim rovno dvadsaťpäť. Mám pocit, že rodičia ma vychovali celkom dobre. Vždy sa slušne pozdravím a pri testoch nepodvádzam. Mám rada špenát aj inú zelenú stravu a neuznávam pivo. Vo svojom šatníku mám iba jednu mikinu a tenisky v tejto chvíli nevlastním.

 

sa_blog

 

Som skrachovaná herečka s ašpiráciou na novinárčinu. Divadlo bolo mojím životom veľmi dlho. Milovala som ten pocit exhibicionizmu, ktorý som cítila na javisku. Až do chvíle, kedy sa moje sny rozpadli a pretiekli mi pomedzi prsty ako piesok. Viac som si prihlášku na umeleckú školu nepodala. A teraz som tu a píšem tieto riadky, pretože je to celkom ako divadelná hra. Páči sa mi. Robí ma šťastnou a plnou. Nikdy neskončí.

 

sa_blog_1

 

V poslednej dobe som neuveriteľne eko. Mám štyri smetiaky a jazdím na bicykli, ktorý som si kúpila na burze. Som z Nitry a čiastočne žijem v Hainburgu. Chodí sem bratislavská MHD za príplatok a je tu také ticho, že počujeme, keď si suseda pod nami kýchne. Zbožňujem raňajky na balkóne a keď majú žabky z rybníka od vedľa koncert.

 

sa_blog_2

 

Nie som gazdiná, no každý úspech v kuchyni si vychutnávam plnými dúškami. Milujem jedlo a chute, preto v našej školskej kantíne väčšinou ohŕňam nos. Jem rada a podľa možností čo najviac. Mnohí mi vravia, že nevyzerám ako gurmán. Keď rozprávam príbehy o stredne prepečených, no stále krvavých stejkoch a surovom tataráku, všetci len neveriacky krútia hlavami.

Pochádzam z pomerne veľkej rodiny. Mám dvadsať bratrancov a sesterníc, dvoch milujúcich rodičov, jedného brata a kocúra. Volá sa Kleofáš a 22 hodín denne prespí. Svoj čas delím medzi nich. A Filipa. Filip je... skrátka Filip. Je skoro ako ja, len na záchod chodí do iných dverí.
Mám pocit, že to na prvé rande stačí. Ešte letmý bozk na líce a zmiznem za dverami. Nemajte mi to za zlé. Veď sa ešte stretneme.

Sa  | 8.5.2011, 13:00