Hneď som začala rozmýšľať, čo si oblečiem... Predsa nemôžem vkročiť na túto svadbu s nejakým starým kúskom, čo mi visí v skrini. Mesto návrhárov Eliee Saaba, Zuhaira Murada alebo Blanky Matragi si zaslúži nejaký originálny slovenský kúsok... Libanonské ženy si totiž na seba mimoriadne potrpia a veľmi si dávajú záležať, čo si na spoločenských udalostiach dajú na seba.
Chcela som červené, z taftu. Korzet, rukavičky... Podobné, ako mala na sebe Jana Keketi na Plese v opere pred dvoma rokmi. Róbert sa smial, keď som mu povedala, aby mi urobil fejk jeho vlastného modelu. (Ale neprišla som na to, ako by som tie nádherné šaty poskladala do kufra...)
Hodila som všetky starosti za hlavu a začala hľadať letenky a hotel. Uvidím more a zažijem skutočnú atmosféru arabskej rodiny...
Ale potom som začala rozmýšľať reálne. A bolo mi jasné, že sa cesta do Bejrútu nekoná. Neuvidím "Paríž Východu", ako sa tomuto mestu hovorí. Príčina toho práve spinká vo svojej postieľke a ani netuší, čo mamina stále na tom počítači rieši.
Budem teda chýbať na nádhernej a veľkolepej svadbe Inaam a Hassana, pravdepodobne jedinej arabskej svadbe, na ktorej som vo svojom živote kedy mohla byť. Že bude vo veľkom štýle, tým som si úplne istá, pretože Hassana poznám. Neuznáva priemer a vždy chce niečo extra.
Keď sme sa zoznámili, pršalo. A nikto by ho v tej chvíli neprehovoril, aby si nechal v daždi zmoknúť svoje nové topánky z jemnej usne, za ktoré dal v Londýne 400 libier a bol na ne preto aj patrične hrdý. Ale na rozdiel od mojich nemeckých kamarátov ma vždy odprevadil domov alebo mi otvoril dvere (emancipácia v Nemecku na môj vkus až príliš pokročila...) Hovorí perfektne niekoľkými jazykmi a dúfajte, že sa s ním nestretnete v práci - je totiž neurochirurg.
Inaam som spoznala len prednedávnom prostredníctvom facebooku. Predpokladám, že ako bytová architektka má mimoriadny vkus, takže sa teším na to, aká ich svadba bude. Už sa neviem dočkať ich svadobných fotografií. Tie ešte nemám, takže začnime pekne poporiadku - od zásnub. V Libanone sa im kladie mimoriadny význam a v porovnaní s tými slovenskými je to veľká rodinná udalosť, ktorú s pompou organizuje rodina nevesty. (mimochodom - čo kto platí, je striktne dané) Budúci ženích dáva svojej snúbenici dar, väčšinou je to honosný šperk.
Tu je niekoľko fotografií z ich zásnub:
Hrdý otec s dcérami
Milá Inaam a milý Hassan!
Veľa šťastia!
Budem na vás myslieť.
E.
Foto:
súkromný archív Inaam K.