Zastávam názor, že predtým, než vhupneme pod čepiec a do spoločného života, mali by sme poznať niektoré návyky našich drahých mužov. Ani po troch dovolenkách a niekoľkodňových prespávaniach v jeho, či našom byte nezistíme, či nám spolužitie s Vyvoleným vyhovuje.
Samozrejme, sú veci prehliadnuteľné, iné zvládame s prižmúrenými očami, a keď zrazu zakopneme o sté ponožky váľajúce sa na podlahe, nepomohla by ani okamžitá slepota. V princípe nejde o ponožky. Ani o ten neporiadok. Priznajme si to, sme obeťou vlastnej emancipácie. Chceme byť úspešné, sme pracovité, v mnohom tromfneme mužov, sme alebo sa čoskoro staneme matkami a superžena je slabé slovo. Nadsadene, samozrejme.
Jednoducho, toľko sme bojovali o to, aby sme sa mužom vyrovnali, že sa teraz nemôžeme čudovať, že nám muži nenosia kvety len tak, pretože si spomenuli. Že všetko nechávajú na nás, aby sme mali pocit, že to zvládneme. A naozaj zvládneme partnerské spolužitie? Kompromisy? V mene lásky áno. Práve láska nám bráni v tom, aby sme nezabili Vyvoleného za všetky zaschnuté kávové, či čajové šálky chaoticky poukladané na kuchynskej linke.
Za to, že už tretí deň nevyniesol kôš, alebo nedbanlivo nechal kľúče v zámke a my sa nemôžeme dostať do bytu. Pretože muži riešia len dôležité veci. A je niektorá vec z vymenovaného dôležitá? Pre ženy áno. Žena pri odchode z bytu skontroluje, či odchádza so všetkým potrebným.
Muž na pol ceste príde na to, že nemá: A – kľúče, B – peňaženku, C – mobil. Jedno z toho minimálne chýba. Občas nás tieto maličkosti vyvedú z miery. Spolužitie nie je len o láske. Tolerancia je zrejme to najvhodnejšie slovo. Viete si predstaviť, že sa po svadbe nasťahujete k svojm drahému manželovi a zistíte, že nedokážete zvládať jeho zvyky, jeho zmysel pre chaos, jednoducho všetko to, čo robí muža mužom?
Láska dokáže zázraky, ale nie nadarmo sa hovorí, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Každý máme svoje muchy, sme zvyknutí na niečo iné a keď zrazu máme bývať s chlapom, rúcajú sa naše ideály. Alebo naopak, sme milo prekvapené. Pretože áno, aj to sa môže stať. Natrafíme na skvelého kuchára, „okresného hygienika“, ktorý viac ako čokoľvek miluje poriadok, bordelára, muža, s ktorým budeme spoločne mlčať, či čítať románovú klasiku.
Osobne som zástankyňou toho, aby si budúci manželia vyskúšali spoločné bývanie. Dozvedia sa o sebe omnoho viac ako z randenia. A potom sú pripravení na to, aby mohli po svadbe riešiť iné veci ako to, prečo sa v kúte kopí oblečenie a skriňa zíva prázdnotou. V spoločnej domácnosti zistíme, aké je to skvelé, keď nám niekto uvarí čaj po ťažkom dni v práci, postará sa o nás, keď blúznime v horúčkach, alebo nás jednoducho poteší svojou každodennou prítomnosťou. Alebo zistíme, že nedokážeme tolerovať, keď Vyvolený ráno namiesto papierovej vreckovky použije umývadlo.
Je toho veľa, čo zvládneme, nezvládneme. S láskou to všetko ide ľahšie. V dobrom aj zlom. Začiatky sú vždy zložité, tak prečo si to nevyskúšať skôr, ako sa na matrike podpíšeme?