Snúbenci vstúpia do chrámu, v jeho predsieni sa odohrávajú zásnuby. Nie je však podmienkou, aby sa odohrávali tesne pred sobášom, existujú aj prípady, keď zásnuby prebehli aj niekoľko mesiacov pred sobášom. Kňaz po príchode snúbencov pozdraví, prežehná sa a pomodlí sa modlitby. Potom vezme prstene, prežehná snúbenca a snúbenicu nad hlavou a práve kňaz im nastokne prstene (nie snúbenci navzájom). Popritom odrieka slová: „Zasnubuje sa Boží služobník (meno, napr. Peter) Božej služobníčke (meno, napr. Monika) v mene otca i syna i svätého Ducha“. Vtedy nastokne prsteň, najskôr mužovi a potom žene.
Nasleduje modlitba za snúbencov a potom kňaz ide spolu so snúbencami pred oltár. Tam nasledujú modlitby. Kňaz dáva ženíchovi pri oltári otázku: „Peter, rozhodol si sa slobodne v dobrej vôli a s pevným úmyslom vziať si za manželku Moniku, ktorú tu pred sebou vidíš?“ On odpovedá: „Rozhodol som sa.“ Potom kňaz kladie ďalšie otázky: „Nesľúbil si sa inej žene?“ „Nesľúbil som sa.“ S podobnými otázkami sa kňaz obráti aj na nevestu.
Ak je v chráme diakon, nasledujú prosby za pokoj, za celý svet, za chrám, pápeža, biskupa, arcibiskupa, a potom aj prosby za snúbencov. Po nich sa kňaz modlí za snúbencov a dá im na ruku epitrachil (štólu), ktorá predstavuje ich spojenie. Nasleduje sľúb: „Ja, Peter, beriem si teba, Monika, za manželku a sľubujem ti lásku, vernosť, manželskú úctu, a že ťa neopustím až do smrti, tak mi pomáhaj Bože, jediný vo Svätej trojici, a všetci svätí.“ To isté hovorí aj nevesta. Po prísahe kňaz pár požehná: „Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ Vo východných cirkvách musí byť požehnanie kňaza, to patri k platnosti manželstva. Z toho dôvodu nemôžu diakoni sláviť sviatosť manželstva vo východných cirkvách. V západnej cirkvi – rímskokatolíckej môže byť vysluhovateľom aj diakon.
Po prísahe nasleduje korunovanie. Kňaz vezme do rúk koruny alebo zelené venčeky, ktoré si vopred pripraví. Prvému dáva korunu na hlavu mužovi so slovami: „Korunuje sa Boží služobník Peter, pre Božiu služobníčku Moniku. V mene otca i syna i Svätého Ducha. Amen.“ To isté sa opakuje aj pri neveste. Potom ich kňaz trikrát žehná a hovorí: „Pane, Bože náš, korunuj ich slávou a cťou.“ Nasleduje spev a prvé čítanie. Po čítaní evanjelium a prosby za manželov (napr.: „Prosíme ťa aj za Božích služobníkov Petra a Moniku, ktorí sa teraz spojili manželským zväzkom, za ich zdravie a spásu.“). Kňaz sa potom modlí za ľud, ktorý je v kostole. Nasleduje modlitba za manželov a nakoniec Otčenáš.
Potom kňaz príde k ženíchovi, sníme mu z hlavy korunu a hovorí: „Buď zvelebený, ženích, ako Abrahám, buď požehnaný ako Izák, rozmnož sa ako Jakub, kráčaj v pokoji a zachovávaj v spravodlivosti Božie prikázania.“ Neveste kňaz sníma korunu so slovami: „A ty, nevesta, buď zvelebená ako Sára, veseľ sa ako Rebeka a rozmnož sa ako Ráchel. Raduj sa zo svojho muža a zachovávaj ustanovenia zákona, lebo tak sa páčilo Bohu.“
Nasleduje modlitba za novomanželov a sobáš sa skončil.
Sobáš sa môže sláviť bez liturgie alebo môže byť jej súčasťou.
Článok vznikol v spolupráci s pátrom Mgr. Martinom Pavúkom, MSC, ďakujeme.
Foto: súkromný archív Kristíny Petrišinovej