Kresťanské manželstvo je samo o sebe liturgickým aktom oslavy Boha v Ježišovi Kristovi a v Cirkvi. Prijatím tejto sviatosti kresťanskí manželia vyznávajú svoju vďačnosť Bohu za jeho cenný dar, ktorý dostali, aby mohli vo svojom manželskom a rodinnom živote znovu prežívať samotnú Božiu lásku ku všetkým ľuďom a lásku Ježiša Krista k Cirkvi, svojej neveste.
Z manželstva ako sviatosti plynie pre manželov dar a povinnosť každodenne prežívať posvätenie, ktoré dostali. Tiež z nej plynie aj milosť a mravný záväzok pretvárať celý život na trvalé duchovné obety. Katechizmus Katolíckej cirkvi konštatuje, že sviatosť manželstva je znakom spojenia Ježiša Krista a Cirkvi. Dáva manželom možnosť milovať sa láskou, akou Ježiš Kristus miloval svoju Cirkev. Takto milosť sviatosti manželstva zdokonaľuje ľudskú lásku manželov, posilňuje ich nerozlučiteľnú jednotu a posväcuje ich na ceste do večného života.
Príprava pred manželstvom sa obyčajne začína tri mesiace vopred, alebo aj skôr. Pri prvom stretnutí sa spíše zápisnica, v ktorej sú otázky pre snúbencov. Na predmanželských stretnutiach sa preberajú témy, ktoré obohacujú snúbencov, napr. o komunikácii, o manželstve v Starom a Novom zákone, teologický pohľad na manželstvo, ale aj o tom, čo zaujíma samotných snúbencov.
Rozdiely medzi gréckokatolíckym a rímskokatolíckym sobášom nie sú veľké, ale predsa sú viditeľné. Liturgické zásnuby sa v gréckokatolíckej cirkvi vždy konajú v chráme. V rímskokatolíckej cirkvi takisto existujú liturgické zásnuby, ale nie sú tak preferované a už vôbec nie striktne dané. Väčšina snúbencov ich vynechá a zásnuby majú len tradičné, doma. Počas rímskokatolíckeho sobáša privádza nevestu k oltáru otec, tento zvyk je však skôr prebratý z amerických filmov. V gréckokatolíckej cirkvi nevesta kráča k oltáru po boku ženícha, pred nimi kráča kňaz.
V rímskokatolíckej cirkvi chýba tzv. korunovanie, ktorým sa gréckokatolícki snúbenci stávajú manželmi. Otázky a prísahy sa takisto v mnohých slovách líšia. Rímskokatolícki snúbenci prisahajú na kríž, čo je však zvykom najmä na Slovensku, v zahraničí nie je prísaha na kríž až taká častá.
Ďalším zaujímavým rozdielom je vymieňanie obrúčok. V gréckokatolíckej cirkvi si snúbenci prstene nevymieňajú. Ešte počas liturgických zásnub im ich nastokne na prsty oddávajúci kňaz. Najskôr ženíchovi, potom neveste. V rímskokatolíckej cirkvi si ich počas sobáša vymieňajú samotní snúbenci. Po prísahe snúbencov, po nej vlastne už manželov, kňaz prstene požehná a pokropí svätenou vodou a následne manžel nastokne prsteň neveste, manželka ženíchovi.
Novomanželský bozk by ste v liturgii oboch cirkví hľadali márne. Nie je tam, ako aj privedenie nevesty pred oltár otcom, je to skôr zvyk odkopírovaný z Ameriky.
Ďalšie zaujímavosti z priebehu sobáša v rôznych cirkvách vám prinesieme už čoskoro!
Článok vznikol v spolupráci s pátrom Mgr. Martinom Pavúkom, MSC, ďakujeme.
Foto: internet