Pytačky sú prvým krokom k zasnúbeniu. Na afganských pytačkách sa pritom priamo nezúčastňuje ženích, ale jeho najbližší mužský zástupca (otec, starší brat) a pýta o ruku najbližšieho mužského zástupcu nastávajúcej nevesty (tiež jej otec alebo brat). Tí sa poradia s nevestou, a potom sa zástupcovia dohadujú na ostatných náležitostiach ako sú dátum svadby, veno pre manželku a podobne. Celý tento proces je časovo veľmi náročný, od pytačiek do samotnej svadby uplynie často viac ako rok.
Svadbe predchádza tzv. širinchuri (v preklade jedenie sladkostí). Organizuje ich rodina nevesty a dáva dary rodine ženícha, pripomína to „malú svadbu“, pretože samo o sebe je to veľká oslava. Samotnú svadbu by mala organizovať rodina ženícha, rovnako ženích hradí náklady za celú svadbu. Práve preto, že afganská svadba je finančne veľmi náročná, muži sa ženia neskôr, až keď sú finančne zabezpečení.
Svadobné zvyky na afganskej svadbe by sa dali rozdeliť na islamské zvyky a tradičné zvyky. Afganská, čiže perzská kultúra je niekoľko tisíc rokov stará a zachováva si svoje vlastné tradície. Jedným z islamských zvykov je určite svadobný obrad, na ktorom nie sú prítomní všetci svadobčania (tých je niekoľko stoviek), ale len starší a významní členovia blízkej rodiny, prípadne významní hostia a, samozrejme, islamský duchovný – mulla. Na obrade je prítomný ženích, no nie vždy býva aj nevesta, tá je zvyčajne v inej miestnosti, tzv. aruschona (nevestin dom). Nevestu zastupuje blízky príbuzný, ktorý sa jej pred obradom príde trikrát opýtať, či s vydajom súhlasí, ona musí trikrát súhlasiť. Ak nesúhlasí, svadba sa ďalej nekoná. Ak súhlasí, prebehne svadobný obrad v réžii mullu. Od tej chvíle sú svoji.Svadobný kroj (bohato vyšívané – zlatou alebo striebornou niťou - pestrofarebné šaty) má nevesta oblečené aj pred samotnou svadbou, na spomínanom širinchuri a maľovaní henou. Niekoľko dní pred svadbou, dievčatá a ženy z rodiny zdobia ornamentmi z heny ruky nevesty a popritom spievajú staré afganské ľúbostné piesne. Podobné tradičné šaty si zvyknú obliekať aj svadobčanky. Na začiatku svadby má však nevesta na sebe zelené šaty symbolizujúce jej nevinnosť a nepoškvrnenosť, v Afganistane má zelená symboliku jari, nového začiatku, čistoty atď. Až po svadobnom obrade si nevesta oblečie biele šaty a vtedy prebieha tradičný svadobný obrad. Nevesta so ženíchom vstupujú do svadobnej miestnosti za sprievodu afganskej starej svadobnej piesne a potlesku svadobčanov. Pred nimi kráča nejaké dieťa z rodiny, ktoré má v rukách Korán. Na pódiu spoločne zapália sviečku, znak zapálenia lásky v ich srdciach, potom si spolu sadnú, prikryjú ich hlavy zlatozelenou šatkou (zlatá a zelená sú farby islamu) a pred nich postavia zrkadlo – oni na seba vzájomne pozerajú do zrkadla. Potom sa napijú sladkého nápoja. Zídu z pódia a nasleduje prvý spoločný tanec, no pri tanci sa nedržia spolu. Potom nasleduje veľkolepá a bohatá hostina.
Na svadobných stoloch nechýbajú všetky špeciality afganskej kuchyne. Podáva sa hlavne niekoľko druhov ryže - palau – basmati ryža varená s jahňacinou alebo hovädzinou, podávaná poliata s mrkvou, hrozienkami a posypaná lupeňmi mandlí, alebo sofi – biela ryža, potom korma – mäsový guláš, kebab – grilované marinádové mäso, kofte – mleté mäso výrazne aromaticky okorenené, varené v tvare guľôčok v omáčke, baklažán pripravovaný s cibuľou a paradajkami, listový špenát, boloni – múkové pražené placky plnené zeleninovou zmesou, alebo mantu – cestové pirohy plnené mletým mäsom, a iné dobroty. No v ponuke nápojov by ste márne hľadali alkohol. Ten moslimovia nepijú. Mladomanželia, podobne ako u nás, spoločne krájajú tortu. Medzi dezertmi nikdy nechýba ani molida – typický svadobný dezert, ktorý sa náročne pripravuje niekoľko hodín. Typickým znakom svadby sú aj mandle obaľované cukrom (noql), ktoré mladomanželia hádžu po obrade medzi svadobčanov.
Počas celej svadobnej hostiny sú mladomanželia na vyvýšenom mieste, akomsi pódiu, odkiaľ vidia na všetkých a všetci vidia na nich. Tam im chodia ľudia blahoželať a odovzdať svadobné dary (zvyčajne bohaté svadobné dary – šperky, peniaze,...).
Zaujímavosťou je, že svadobný pár sa na verejnosti nikdy nepobozká. Bozk nie je ani súčasťou obradu, ako je zvykom u nás.Na svadbu v Afganistane sa pozývajú všetci členovia široko rozvetvených rodín. Na afganskom vidieku sa dokonca pozýva celá dedina, takže nie je nezvyčajné, keď má svadba 300, 400 či 700 hostí. V Afganistane sú svadby spoločenskou udalosťou, na ktorej sa ľudia stretávajú, znamená spoločenské vyžitie. Hlavne nežnejšie polovičky venujú prípravám mnoho času a pozornosti. Obliekajú si drahé, veľkolepé, slávnostné šaty, strávia hodiny u kaderníka a vizážistu, ozdobia sa svojimi najlepšími šperkmi...
Afganci sú veľmi pohostinní a svojim hosťom ponúknu aj to posledné, čo majú. Svadobné hostiny môžu trvať aj niekoľko dní. Tradičné zvyky sa však líšia v závislosti od provincie Afganistanu. Takisto v Afganistane žije niekoľko národností a etník a každé z nich má rovnako svoje zvyky a tradície, a teda sa v niečom odlišujú. Možno ich nájdete niekedy v ďalšom článku...
Článok vznikol v spolupráci s Jankou Murínovou. Ďakujeme.