Kto sú a ako sa zoznámili? Na naše otázky nám odpovedala Miroslava.
1) Kedy a ako ste sa zoznámili?
Ako sme sa zoznámili? Tato otázka mi vždy vyčarí na perách úsmev, keď sa ma to niekto spýta. Pretože aj napriek tomu, že sa rušia hranice a cestovanie je stále jednoduchšie sa mnohí čudujú, ako sme sa my mohli dať dohromady, keďže ja som zo západu a môj manžel z východu Slovenska. Hovoríme si, že sme si boli súdení, keď je to tak, ako to je a spoznali sa aj keď sme sa nevideli. Vďačíme za to vymoženostiam dnešnej doby. Ale pekne poporiadku. V jeden novembrový deň som bola sama doma a premýšľala som, čo budem robiť. Bol už večer, tak som zapla televízor, že idem pozerať. Napadlo mi, že sa pozriem čo dávajú cez teletext. Upútala ma dole veta napísaná veľkými písmenami SMS FORUM.
Moja zvedavosť bola taká silná, že som si naťukala číslo stránky, lebo som tam nikdy predtým nebola a chcela som vedieť, čo si takto ľudia dokážu písať. V tom čase to ešte nebolo o tom, čo sa tam bohužiaľ píše dnes. Krátko na to sa tam objavil text, ktorý ma upútal natoľko, že ani neviem prečo, chytila som telefón a prezvonila som číslo, ktoré tam bolo uvedené. Ani neviem, čo som od toho očakávala :o). Netrvalo dlho a telefón začal zvoniť... Na druhej strane bol chalan, ktorý mal veľmi príjemný hlas - taký pokojný a milý. Od tohto dňa sa stal mobil mojou každodennou súčasťou a to v tej dobe ešte mobily neboli také bežné. Telefonovanie vychádzalo celkom draho a ja som si za našetrené peniaze z brigád kupovala kredit.
Dodnes mam odložené doma tie kartičky a nechcite vedieť, koľko som napočítala, že som za to minula peňazí.. Bolo to ako droga, museli sme sa počuť. Keď sme si netelefonovali, tak sme si písali SMS. Zaujímavé na tom bolo to, že sme sa ešte nevideli. Len počuli. Ale mohli sme si telefonovať od rana do večera a stále sme sa mali o čom rozprávať.
Začali sme si písať dlhé listy. Prišli Vianoce a my sme si poslali aj balíky s darčekmi. Zaľúbili sme sa :o). Pýtate sa, ako sa dá zaľúbiť na diaľku, keď sa s niekým nevidíte? Dá sa. Viem, o čom hovorím. Život bol zrazu akýsi krajší s vedomím, že tak ďaleko je niekto, kto na mňa mysli. Ale najlepšie na tom všetkom je to, že sme najskôr zistili, čo má ten druhý vo svojom vnútri. Ako vníma, cíti... Z našich dlhých rozhovorov sme sa o sebe dozvedeli veľmi veľa... A takouto formou sme mohli spoznať jeden druhého oveľa hlbšie. Vedeli sme, čo toho druhého raní, čo mu napríklad spraví radosť, čo má a nemá rád, ale hlavne, ako cíti. A preto sa tak dobre poznáme. Zlom nastal, keď navrhol, že sa stretneme. To bolo už 5. mesiac od nášho prvého telefonátu. Prišiel na moje meniny na cely víkend. Krásny darček.
Najskôr som mala obavy, ako sa budeme tváriť a správať, keď budeme spolu naozaj. A či to naše rozprávanie bude také jednoduché ako cez telefón. Ale moje obavy sa nenaplnili. Hneď pri jeho príchode ma tak vystískal, akoby sme sa poznali už roky. A veru, mali sme sa o čom baviť stále. Zapadli sme k sebe ako dva kúsky puzzle. O dva mesiace sa sťahoval z východu do Bratislavy, kde si našiel prácu, aby mal ku mne bližšie, lebo ja som ešte chodila do školy. Keď som skončila školu, išla som za ním a žijeme tam spolu dodnes. Sme spolu už necelých 9
rokov. Ten čas ale letí... Ale život bez seba si už predstaviť nevieme. Jednoducho k sebe patríme a vieme, že nám bolo súdené byť spolu.
A viete čo je na tom najlepšie? V ten deň sme boli na tej stránke prvýkrát. Osud nám to teda pekne zariadil :o).
2) Čo si na sebe najviac ceníte?
Keď sme spolu, všetko ide akosi ľahšie a jednoduchšie. Svet je krásny. Tešíme sa z každej chvíľky, ktorú môžeme stráviť spolu.
Ja viem, že sa môžem o neho oprieť a keď potrebujem objať, je vždy pri mne. Je starostlivý. Keď si niečo zaumieni, tak vydrží a dotiahne to do konca. Je ochotný pre mňa urobiť, čo mi na očiach uvidí, len aby ma potešil. A že ma tak veľmi miluje. Jednoducho je to Môj MUŽ!
Maťo dopĺňa: "Milujem jej smiech. Keď sa usmieva, je ako najkrajší kvet v rozkvite. Vie sa radovať z praobyčajných drobností a tie jej skladajú celistvosť jej sveta, občas tak trochu detského. Mám rád jej vôňu, ktorá mi vždy pripomína vôňu letného rána, keď úsvit prebodne nočnú pieseň. Láska, ktorou ma zahŕňa, je tak veľká, že niekedy sa čudujem, odkiaľ len pramení. Je ochotná obetovať pre mňa čokoľvek na svete a dala mi do rúk to svoje najcennejšie - svoj život, a to tým, že sa stala mojou ŽENOU."
3) Kde vznikla súťažná fotografia?
Na našej svadbe predsa :o). V (zatiaľ) náš najkrajší deň. Povedali sme si ÁNO a ja by som povedala, že po svadbe je všetko ešte krajšie.
4) Svadba: Bola? Bude? Ak áno, aká? :)
Áno bola. Jedným slovom, rýchla. Veľmi rýchla. Ten čas tak uletel, že sme sa ani nestihli zobudiť, že je tu náš svadobný deň a už aj bolo po ňom. Ale aj napriek stresom, ktoré si myslím, že zažije každý pár, sme si ten deň vychutnali plnými dúškami ako sa len dalo. No za to vďačíme hlavne všetkým zúčastneným, pretože vytvorili tu pravú atmosféru.
V ten deň sme jeden druhého vnímali viac ako inokedy. Pocit, keď sme sa mohli na chvíľku zastaviť a nenapadne sa vytratiť zo sály, aby sme sa išli pofotiť, bol jednoducho neopísateľný. Večerné fotenie pri zapadajúcom slnku malo čarovnú atmosféru. A vtedy sme si uvedomili, že už sme naozaj svoji a ten život, ktorý prežijeme, bude len NÁŠ!
5) Prečo by mali čitatelia zahlasovať práve za vás?
Lebo sa ľúbime najviac ako sa len dá a ešte oveľa viac. Lebo sme život jeden pre druhého. Lebo je to naša osudová láska. A lebo si chceme spraviť navzájom radosť. Ale napríklad aj preto, že sme zatiaľ neboli na svadobnej ceste. A keďže sa pomaličky blíži naše prvé výročie svadby, mohol by to byt pre nás krásny darček. Aj keď ten najväčší dar sme už dostali. Máme jeden druhého! A snáď sa rozrastieme aj o tretieho a štvrtého... :o)
Chcete si pozrieť aj ostatné fotografie tohto páru? Kliknite sem.
Foto: súkromný archív užívateľky mimam